Dr. Ernst von Borsig:

Reagrarisierung Deutschlands? Fischer, Jena, 1934. S. 94. — Štúdia je písaná jedným z autorov predchodzej štúdie o »Úniku z vonkova.« Kým v »Úniku z vonkova« len číselne udávajú výsledky vnútornej kolonizácie a čiastočne kritizujú len prevdzanie — v prítomnej štúdii autor pojednáva o možnostiach priviesť priemyslové, nezamestnané obyv. na vonkov. Pod reagrarizáciou rozumie posun v terajšom pomere medzi zemedeľstvom a priemyslom v prospech zemedeľstva. Reagrarizácia sleduje účele: a) obnovu rovnováhy na trhu práce tým, že nezamestnaní z priemyslových odvetví sa privedú do zemedeľstva; b) sniženie konjunkturálnej citlivosti hosp. vyrovnanejším pomerom medzi zemedeľstvom a priemyslom (na pr. Francia) ; c) národné: nezávislosť potravná v páde války, fyzicky zdatnejšie obyv. zemed. aj konzervatívnejšie, umravnenejšie ap.
Reagrarizácii dávajú medze: 1. klima a pôda: ktoré sú v Nemecku krajne nepriaznivé a hlavne Vo Vých. Prusoch, ktoré pre reagrarizáciu prichádzajú v úvahu. Zemědělstvo nemecké ďakuje za svojvu úroveň skôr práci než podnebiu a pôde, 2. nedostatok vhodnej pôdy. Východné Prusy možno len za neprimeraného kapitálového nákladu kolonizovať, na čo ale nie je prostriedkov pri terajšej kapitálovej chudobe. Tiež rozdelenie veľkostatkov na sedliacke usadlosti je nepriaznivé, poneváč východ je obilnárska a piecninárska oblasť. V Nemecku za 10 rokov možno utvoriť asi 250.000 kolnizovaných usadlosti; 3. nemožnosť stupňovať zemed. produkciu, aby nenastala nadvýroba. Nemecko je sebestačné v obilninách a okopaninách, v cukru, mäse a mlieku. Možný by bol vzostup vo výrobe vajec, margarinu, lnu a olejových koláčov. A rozširovať obrábaciu plochu nie je treba preto lebo užívaná plocha môže zvýšiť stávajúcu výrobu zvýšeným zintenzívnením výrobným. 4. Nedostatočná poptávka, ktorú možno zväčšiť len zvýšením dôchodu obyv. Poptávka po obilninách sa zvýši aj pri zväčšenom dôchode nepatrne. Ale poptávka po živočišných produktoch sa výši, tým sa ale nepriamo zvýši aj poptávka po obilninách so strany zvýšeného chovu dobytka; 5. možnosti zvýšenia priemyslovej výroby, ktoré sú v Nemecku priaznivé. Rozvoj priemyslovej výroby a kúpna sila mestského obyv. je rozhodujúca pre rozvoj zemedeľský. Jednostranná zmena hosp. štruktúry Nemecka v prospech zeined. by mala najpovážlivejšie následky. Nepriamo by zhoršila situáciu zemed. a znemožnila by existenciu väčšiny nezemed. obyv.; 6. cez nevýhody pôdy (obilnárská oblasť východná) je želatelené z populačných, kulturných a sociálnych dôvodov zosilnenie stavu sedliackeho, a tedy tvoriť sedliacke usadlosti a to aj preto, že pre pokles pôrodov zane stúpať dôchod a tak nastúpi potptávka po živočišných produktoch, kde jedine môže sedliak rentabilne vychádzať. »
Knížka je vážným upozornením dnešného Nemecka, kam môžu popri svojej duchovnej izolácií — sami hospodársky isť. Povšimnutia hodné je to aj pre naše obchodne-politické tendencie. Briška.

Citace:

č. 5583. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/1, s. 767-768.