Vyhledávání v dokumentech NPD: Zprávy Právnické jednoty moravské, 20 (1911)

Kolejné a školné. — Kolektívne smluvy.
Kolektívne smluvy.

I. Pojem a všeobecný prehľad. II. Obsah Ks. III. Strany a účastníci Ks. IV. Predpisy pozitívneho práva. V. Záväznosť Ks. VI. Porušenie Ks a rozhodovanie sporov. VII. Prikázané tarify. VIII. Budúca úprava Ks. IX. Literatúra.
I. Pojem a všeobecný prehľad. Ks uzavierajú s jednej strany organizácia (alebo organizácie) zamestnancov a s druhej strany organizácia (alebo organizácie) zamestnávateľov, alebo jeden alebo viacerí zamestnávatelia ohľadne podmienok služobného pomeru tých zamestnancov, na ktorých sa vztahuje Ks. V tejto súvislosti obsahuje Ks aj ustanovenia o vzájemnom pomere smluvu uzavierajúcich stránok. Výrazu Ks možno používať aj pre iné druhy smlúv, obsahujúcich normy, podľa ktorých sa májú riadiť strany alebo účastníci smluvy pri uzavieraní individuelných smlúv (viď na pr. Vážný civ. 5905). U nás sa však zpravidla používá tohoto názvu pre smluvy, ktoré sa vzťahujú na úpravu individuelného služobného pomeru väčšieho počtu osôb.
Nomenklatúra nie je jednotná. V poslednom desaťročí sa používá vždy častejšie na tieto útvary výrazu „tarifná smluva“. U nás sa používá ešte výrazov:
„kolektívne smluvy pracovné“, „rámcové smluvy”, „rámcové smluvy pracovné”, „hromadné smluvy”, „hromadné smluvy pracovné”. Zák. č. 29/1920 Sb. o úprave pracovných a mzdových pomerov domácej práce používá výrazu: „tarifná smluva”. Zák. č. 76/1927 Sb. obsahuje v čl. XVI. obrat „kolektivne smluvy námezdné a pracovné”; prevádzajúce nariadenie k tomuto článku používá výrazu „hromadné smluvy”. Sinzheimer označuje ich slovem „Korporativer Arbeitsnormenvertrag”; švajciarsky občiansky zákonník disponuje o smluvách nazvaných „Gesamtarbeitsvertrag”. V Nemecku prevláda názov „Tarifvertrag”, v Anglicku „Price list”, vo Francúzsku „contrat collectif”.
Účelom Ks je pre zamestnancov: posilniť pozíciu jednotlivca-zamestnanca pri uzavieraní individuelnej služobnej smluvy. So strany zamestnávateľov očakáva sa od Ks: väčšia stabilita v pohybe miezd a tým niožnosť kalkulácie pre dlhšie obdobie. Z oboch strán sa predpokládá, že počas trvania kolektívneho smluvného pomeru, sa nevyskytnú mzdové boje a že sa tak nestane ani z iného titulu, spojeného so služobnými pomerami.
Ks sú u nás rozšírené hlavne v priemysle, po prevrate sa však uzavieraly aj v poľnohospodárstve. Už z podstaty Ks samej vyplýva, že sa uzaviera pre väčší počet zamestnancov.
Právna povaha Ks sa posudzuje dost rozlične. Niektorí autori označili tú čásť Ks, ktorá obsahuje podmienky individuelných služebných smlúv za časť objektívneho práva (Kaskel, Stier-Somló, opačné Jacobi) a za nariadenia právné (Dechant). Tieto teorie vzťahujú sa však na štáty, v ktorých Ks sú upravené právnymi předpisy všeobecne.
Vyskytly se názory, ktoré zaraďujú Ks (menovite normatívnu časť) do skupiny pracovných smlúv, smlúv v prospech tretich, ďalej, ktoré ich kvalifikujú za spoločenské smluvy, za predbežné úmluvy, alebo za narovnanie alebo za inominátne smluvy obligačno-právné. Nová nemecká teoria prijala prevažne teoriu Kaskela, podľa ktorej Ks netvorí jednotný právny úkon, ani jednotný právny úkon s rôznymi účinkami, ale že sa skladá z dvoch rôznych čiastok zásadne rozlišných, zpravidla úzko súvisiacich. Podľa Kaskela majú sa tieto súčiastky (normatívna a obligačná) posudzovat na základe rozličných právnych predpisov. Normatívna část je (podľa K.) prameňom Kolektíávne smluvy.
objektívneho práva, kým obligačná časť upravuje vzájomný pomer smluvu uzavierajúcich stránok na základe predpisov obligačného práva.
Podľa mojho názoru treba u nás rozlišovať Ks podľa toho, či sú pozitívnymi predpismi zvlášť upravené alebo nie. Keď áno, platia dotyčné špecielné predpisy. Ale ani v takomto prípade nemožno ich označiť za súčiastku právneho poriadku, lebo právna norma sa líši od iných noriem hlavne tým, že tvorcom pozitívneho práva je štát, alebo ním k tomu zvlášť delegovaná osoba. Mám však za to, že sa tu nedá konstruovať takáto delegácia. Podľa nášho pozitívneho práva jestvujú aj Ks podobné právne pomery (prikázané tarify), ktoré zakladajú po prípade generelnú alebo individuelnú právnu normu. Tieto nemožno však subsumovať pod pojem „kolektívna smluva“. Pokial sa na Ks nevztahujú špecielné právne predpisy, patria do skupiny inominátnych smlúv obligačno-právnych. Tohoto názoru je, myslím, ohľadne právnej povahy Ks aj náš najvyšší súd, pokiaľ to možno súdiť z plenárneho rozhodnutia čís. pres. 644/1925 Sb., Vážný civ. č. 5479. Je sice ťažko aplikovať právne predpisy pochádzajúce zo staršich časov, na útvary modernej doby, to je však konflikt právno-politický, s ktorým, sa v tomto rámci zaoberať nemôžem.
Poradie právnych a smluvených noriem vzťahujúcich sa na individuelný služobný pomer je vo všeobecnosti následujúce:
a) donucovacie právne predpisy;
b) individuelná služobná smluva;
c) kolektívna smluva (normatívna časť);
d) pracovný alebo služobný poriadok;
e) dispozitívne právne predpisy.
Je samozrejmé, že ustanovenia Ks nevykonávajú vlivu na práva a povinnosti, vyplývajúce z kogentných právnych predpisov. Jednotlivé špecielné právne predpisy ustanovujú od horeoznačeného odlišné poradie prameňov b—e. Tak dáva živnostenský poriadok prednosť pracovnému poriadku pred Ks, uzavrenou na základe § 114 b živnostenského poriadku (§ 161 živnostenského zákona). Zákony o úprave mzdových pomerov pri domácej práci, zákon o právnych pomeroch domovníkov a § 142 zákona č. 221/1924 Sb. obmedzujú tiež primát individuelných smlúv oproti Ks.
Uzavrenie Ks nie je viazané na nijakú formu, zpravidla uzavierajú sa však písomne. V praxi je ich obsah so stanoviska právnického dosť nedokonalý.
Štatistiku Ks robí štátny úrad štatistický. Výsledky sú predbežne publikované len pre prvé roky poprevratové.
II. Obsah Ks. Z obsahu Ks má vysvítať, ktoré osoby ju uzavierajú, či platí na dobu určitú alebo neurčitú, a na ktoré a aké služobné pomery účastníkov sa vzťahuje. Už z pojmu Ks vyplýva, že sa má vzťahovať na služobné pomery účastníkov a na okolnosti, ktoré s týmito služobnými pomerami súvisia. Ak neni v Ks nič iného obsažené, vzťahuje sa na všetky osoby, ktoré pri uzavieraní Ks boly členmi smluvu uzavierajúcej organizácie a ktoré po dobu trvania smluvy k nej pristúpia. V Ks býva ustálené aj to, na aké kategorie zamestnancov sa vzťahuje. Ináč je obsah Ks dosť diferentný. (Ks Sdruženia kovopriemyslu so Sväzom kovodelníkov a s Odborovým sdružením kovopracovníkov v Prahe obsahuje ustanovenia o pracovnej dobe a o jej rozdelení, o sviatkoch a o inom kľude práce, o dovolenej, o mzdách, o učňoch, ujednanie o výklade §§ 1154 b a 1155 občianskeho zákona, o závodnych výboroch, o sprostredkovaní práce, o sporoch a o počiatku a konci pôsobnosti smluvy. Vo zvláštnych prílohách sú sadzby mzdové a seznam závodov, pre ktoré smluva platí.)
Smluvy uzavierajúce stránky dohodnú sa aj vo forme vysvetlívok a dodatkov o výklade jednotlivých ustanovení Ks. Stáva sa u nás aj to, že Ks vyprší a že stránky vzájomne sa chovajú ešte podľa starej smluvy tak, ako keby aj formálne jestvovala, vyjadrujú totiž mlčky vôľu tento pomer udržať. Bude otázkou skutkovou, či možno v takomto prípade konkludovať na smluvný pomer.
Ks obsahujú dve časti, ktoré sice v smluvách nebývajú mechanicky od seba oddelené, ale ktorých distinkcia je právnicky dôležitá. Obligačná časť obsahuje ustanovenia o vzájomnom právnom pomere smluvu uzavierajúcich stránok. Obsahuje klauzulu všeobecného rázu ohľadne počiatku a skončenia smluvného pomeru, ohfadne teritoriálneho a osobného rozsahu smluvy, ohľadne povinnosti udržať mier počas trvania Ks (nearanžovať stávky a výluky), ohľadne vyrovnania sporov, pochádzajúcich zo smluvného pomeru, zakladajúceho sa na Ks a ohľadne riešenia konfliktov iných, ktoré sú v priamej alebo nepriamej Kolektívne smluvy.
priamej súvislosti so smluvným pomerom. Obsahuje menovite aj sriadenie rozhodčich súdov. Hlavnou časťou obligačnej partie Ks bude vždy zaviazanosť smluvných stránok, že účastníci, uzavierajúci individuelné pracovné smluvy, uzavrú tieto smluvy podľa normativnej časti Ks a že smluvu uzavierajúce stránky podniknú všetko za tým účelom, aby sa účastníci držali pri uzavieraní individuelných smlúv, pri sestavovaní pracovného a služobného poriadku atď. normativnej časti Ks.
V normatívnej časti určujú smluvné stránky podmienky konkrétnych služobných smlúv a menovite mzdovú tarifu alebo pri akordných alebo prémiových mzdách systém, akým sa musia vypočítať tieto mzdy. Zpravidla sa určujú len podmienky minimálné. V tejto časti sú aj ustanovenia o pracovnej dobe, o konani počasných hodin a odmene za ne, o sviatkoch, na ktorých sa nepracuje, alebo pod akými podmienkami sa pracuje, event. o zaplatení dní, na ktorých sa nepracuje, o výklade event. doplnení zákonných ustanovení o dovolenej, nemoci atď., ustanovenia o výpovedných lehotách, o sprostredkovaní práce, o zrušení individuelného pracovného pomeru a pod.
V normatívnej časti sa stanoví po prípade, že zamestnávatelia uznajú ako repräzentantov robotníctva dôverníkov a event. spôsob voľby týchto dôverníkov (to sa však vzťahúva dnes len na závody, v kterých nie sú sriadené závodné rady alebo závodné výbory), ďalej obsahuje rôzne ustanovenia ohľadne robotníckych bytov, stravy a iných ustanovení rázu hygienického atď.
Obligačná a normatívna čas´t Ks súvisia veľmi úzko a často bude dosť komplikované posudzovať, či nejaké ustanovenie patrí k tej alebo k onej časti.
Obsah normatívnej časti Ks stane sa zpravidla uzavrením individuelnej pracovnej smluvy jej obsahom.
Je ovšem potrebné, aby účastníkom bol známy obsah Ks, menovite pokiaľ tvorí obsah individuelnej smluvy. V tomto smere stačí, keď Ks bola v pracovni vyvesená (Vážný civ. 7804 viď tiež rozh. n. s. Rv. I. 1781/28).
Ks podobný pomer tvorí spoločnosť zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií k založeniu a prevádzaniu kolektívneho pracovného pomeru (Tarifgemeinschaft). Takýto pomer sa líši od normálnej Ks len v detailoch.
III. Strany a účastníci Ks. Ks uzavierajú fyzické alebo právnické osoby alebo skupina týchto osôb, ktoré podľa právnych predpisov sú k uzavieraniu smlúv spôsobilé a špecielne kvalifikované. Prvou podmienkou je teda smluvná spôsobilost, táto však nekvalifikuje ešte k uzavieraniu Ks. K tomu je treba, aby dotyčná strana mala zvláštnu kvalifikáciu (ex lege, podľa všeobecného účelu organizácie, podľa stanov a tým, že dotyčný zamestnávateľ zamestnáva väčší počet zamestnancov atď.), a zmocnenie účastníkov, špecielné alebo všeobecné.
So strany zamestnávateľov uzavierajú Ks buď jedna alebo viaceré zaměstnávateľské organizácie, buď jeden alebo viacerí zamestnávatelia. V tomto smere vyskytujú sa konflikty len výnimečne.
Složitá je však pri neupravenosti nášho koaličného práva odpoveď na otázku, kto má právo uzavierať Ks so strany zamestnancov. Iste je to však odborová organizácia, u ktorej sú dotyční zamestnanci organizovaní, pokiaľ táto organizácia je právnickou osobnosťou (spolkem), pokiaľ má u dotyčných zaměstnávateľov členov ako zamestnancov. Podľa zákona o závodných a revírnych radách (§ 19, bod 4) majú revírne rady, ako jednotky vyššieho rádu spolupôsobiť pri uzavieraní Ks, prejednaných odborovými organizáciami a závodné výbory majú právo sjednať dodatky ku Ks, uzavřeným so strany zamestnancov odborovými organizáciami, pokiaľ to tieto smluvy dovoľujú. Tieto zákony teda vyhradily sjednávanie Ks odborovým organizáciam. Ak závodné výbory ujednajú dodatky ku Ks, pokiaľ sú k tomu v Ks samej zmocnené, figurujú ako zmocnenci odborovej organizácie. Závodný výbor neni oprávnený, aby za zamestnanectvo v závode samostatne sjednával so správou závodu Ks ani vtedy, keď takéto smluvy nie sú sjednané odborovými organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov (Boh. adm. č. 2285). Sporné je, či môžu uzavierať Ks všetci zamestnanci závodu a skupiny zamestnancov priamo alebo cestou dôverníkov, bez odborovej organizácie. Podľa mojho názoru nie.
Podľa Kaskela neni potrebné, aby organizácia bola právnou osobnosťou, stačí, keď spojenie účastníkov smluvy zaručuje možnosť jednania, pokiaľ spojenie je zaručené najmenej na dobu trvania Ks.
Ex lege majú právo uzavierať Ks živnostenské spoločenstvá s organizáciou živnostenských Kolektívné smluvy.
pomocníkov podľa § 114 b živnostenského poriadku (§ 161 živnostenského zákona).
Účastníkmi Ks sú zamestnávatelia a zamestnanci, ktorí na základe normativnej časti Ks májú uzavierať individuelné služebné smluvy. So strany zamestnávateľov môže byť strana a účastník tá istá osoba.
Vzájomný pomer účastníkov a organizácie, ktorá za nich Ks uzaviera, riadi sa konkrétnými okolnostiami. Je možné, že organizácia uzaviera smluvu priamo z konkrétného splnomocnenia a v zastúpení účastníkov a je možný aj ten prípad, že organizácia má zo svojich stanov alebo už z účelu organizácie vyplývajúce právo k uzavieraniu Ks.
IV. Ustanovenia pozitívneho práva ohľadne Ks. Na Ks sa vzťahujú v prvom rade všeobecné ustanovenia občianskeho a menovite obligačného práva. Mimo toho jestvujú rôzne zvláštne predpisy, upravujúce špecielné odbory tejto matérie. Dispozície, vzťahujúce sa na Ks sú relevantné aj pre iné príbuzné právne pomery. Menovite pre prikázané tarify, pre určité hromadné ujednania zamestnancov jedného závodu (nie organizácie) so zamestnávatełom (na pr. podła § 3 zákona č. 91/1918 Sb.) atď.
Vo všeobecnosti shoduje sa právo (vzťahujúce sa na túto matériu) platné v zemiach českých s právom, platným na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Diferentná je situácia ohładne významu zvykového práva (a v tomto rámci súdnej praxe) pre východné krajiny štátu.
Občianske právo nemá špecielnych dispozicií ohładne Ks. Časť občianskeho zákona, vztahujúca sa na služobné smluvy (§§ 1151—1174 [hlava dvadsiata šiesta] a zákon č. 244/1922 Sb.), nevzťahuje sa priamo na Ks. Menovite neobsahuje občianske právo legálnu definíciu Ks (viď však na pr. prev. nar. k čl. XIV zákona č. 76/1927 Sb. a zprávu rozp. výboru senátu k § 78 tohoto zákona).
Podła § 114 ústavnej listiny zaručuje sa právo spolčovacie k ochrane a podpore pracovných (zamestnaneckých) a hospodárských pomerov, a všetky činy jednotlivcov alebo sdružení, ktoré sa javia úmyselným rušením tohoto práva, sú zakázané. Ks sú jedným z najvýznamnejších efektov moderného práva koaličného a preto sa vzťahuje citovaný predpis ústavnej listiny aj na túto látku.
Druhá časť zákona č. 43/1928 Sb. o stavebnom ruchu, ktorá platí predbežne do konca decembra 1929, obsahuje ustanovenia o Ks, o rozhodčích súdoch a o stávkach a výlukách. Konečne sú v nej obsažené aj predpisy o prikázaných tarifách, ktoré môže stanoviť mzdový rozhodčí súd. Nález rozhodčieho súdu nahradzuje alebo doplňuje Ks a viaže zúčastnených zamestnávatełov a zamestnancov.
Podła § 142 zákona o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby (č. 221/1924 Sb.) môže ústredná sociálna poisťovňa alebo príslušný sväz nemocenských poisťovní ujednať smluvu o zaistení lekárskej služby. Takáto smluva je záväzná pre nemocenské poisťovne a členov lekárskej organizácie, konajúcich v jej obvode službu nemocenských lekárov. Podobnú smluvu možno sjednať s organizáciou porodných asistentiek.
Podła § 3 zákona o závodných výboroch (č. 330/1921 Sb.) je úkolom závodných výborov sjednávať za súčinnosti odborových organizácií zamestnávatełských a zamestnaneckých dodatky ku Ks, sjednaným medzi uvedenými organizáciami, pokiał to pripúšťajú tieto Ks. Zákon o závodných a revírnych radách (č. 144/1920 Sb.) ustanovuje v § 19 za úkol revírnej rady spolupôsobiť pri uzavieraní Ks, prejednaných odborovými organizáciami, a bdieť na ich dodržovanie. Rada sriadencov, sriadená pri revírnej rade má ten istý úkol. Závodná rada má dohliadnuť na prevádzanie a dodržanie pracovných smlúv. Podła prevádzajúceho nariadenia k tomuto zákonu č. 434/1920 Sb. sriadia sa v banských závodoch mzdové výbory, ktorým ako výkonným orgánom závodnej rady prislúcha bdieť nad dodržováním Ks. Podła tohoto prevádzajúceho nariadenia má závod podať revírnej rade rôzne výkazy, aby jej kontrola dodržovania Ks bola umožnená.
§ 114 b živnostenského poriadku platného v zemiach českých a § 161 živnostenského zákona platného pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi stanoví, že živnostenské spoločenstvá sú oprávnené stanoviť pre obor živnosti svojich členov, kedy a aká mzda sa pomocníkom vypláca a aká je lehota výpovedná. Usnesenie stane sa v spoločenstevnom shromaždení v shode s pomocníckym shromáždením podła jednotlivých živnostenských odvetví a má sa schváliť živnostenským úradom II. stolice. Usnesenie stane sa tak v spoločenstevnom shromaždení, ako aj v pomocníckom shromaždení Kolektívne smluvy.
2/3 hlasov. Ak majitelia živnosti neujednali so svojimi pomocníkmi v smluve alebo v pracovnom poriadku nič odporujúceho, sú dotyčné ustanovenia záväzné.
§ 6, odst. 2., v českých zemiach platného zákona o obchodných pomocníkoch zneje takto: „Ak náležia smluvné strany k spolkom zamestnávateľov alebo zamestnancov, platí za úmluvu kolektívna smluva medzi týmito spolkami učinená, pokiaľ by nič iného nebolo ujednané.“20/1910 ř. z., § 6.2
Zákon o úprave pracovných a mzdových pomerov pri domácej práci (č. 29 ex 1920 Sb.) z 12. XII. 1919 disponuje v §§ 20 a 21 o Ks. Zákonom je stanovená záväznost týchto smlúv pre zúčastnené strany a 6 týždňová výpovedná lehota pre ten prípad, keby sa vydal mzdový poriadok, odporujúci hromadnej smluve. Podľa zákona č. 82/1920 Sb., ktorým sa upravujú právné pomery domovníkov, môže byť pracovný pomer domovníkov založený písomným prehlásením vlastníka domu alebo jeho zástupcu, vydaným na základe Ks a doručeným zamestnancovi. Podľa § 18 tohoto zákona sú Ks, ujednané v rámci tohoto zákona medzi organizáciami majiteľov a organizáciami domovníkov záväzné pre obe strany, keď náležia navzájom organizáciam, ktoré smluvu ujednaly.
Pre úpravu mzdových pomerov (a menovite kolektívneho pracovného pomeru) boly sriadené rôznymi nariadeniami ministra s plnou mocou pre správu Slovenska: jedna generálna paritná komisia pre priemysel (nar. č. 19/1920, Úradné Noviny č. 6/7 ex 1920) a jedna generálna paritná komisia pre poľnohospodárstvo a rôzne iné paritné komisie (nar. č. 64/1920, Úradné Noviny č. 35 ex 1920, č. 75/1920, Úradné Noviny č. 40 ex 1920, č. 3/1923, Úradné Noviny č. 39/1923 a štatút paritných komisií bez čísla v Úradných Novinách č. 49 ex 1920). Nariadením z 20. VI. 1921 civilnej správy Podkarpatskej Rusi č. 10458/III/ 1921 bola sriadená generálna paritná komisia pre krajinu Podkarpatskoruskú. Podľa mojho názoru sú všetky tieto nariadenia nezákonné. (Viď dobrozdanie profesorov Hoetzla, Weyra a Lašťovku v č. 12, roč. II., „Hospodárskych Rozhľadov“.)
V. Záväznost Ks. Ak účastníci Ks neustanovujú pri uzavrení služobnej smluvy alebo neskoršou dohodou nič iného, stane sa obsah normatívnej) časti Ks obsahom individuelnej služobnej smluvy. V obligačnej časti Ks môžu sa strany Ks zaviazať aj
k tomu, že určité podmienky, obsažené v normativnej časti Ks, účastníci nepozmenia individuelnými smluvami. V takomto prípade nastáva ručenie organizácií za to, že sa členovia budú chovať podľa tejto zásady. Avšak i keby nebola obsažená takáto výmienka, má sa za to, že zamestnávateľ zachová všeobecné ustanovenia normatívnej časti Ks, ako podmienky minimálné. Keď však stránky uzavrú individuelné pracovné smluvy, odlišné od obsahu normatívnej časti Ks (ľahostajné, či sú pre zamestnanca výhodnejšie alebo nevýhodnejšie), platí pre konkrétny služobný pomer individuelná pracovná smluva. „Pokiaľ neni pre ten ktorý prípad v zákone ináč ustanovené, je stranám pres to, že obe sú členmi organizácií uzavřevšich Ks, ničmenej voľno ujednať si individuelnú služobnú smluvu, odchylnú od Ks a to bez rozdielu, či bola odchylka učinená v prospech zamestnanca alebo zamestnávateľa.“N. s., Váž. civ., č. 5479 (Viď plenárne rozhodnutie n. s. Vážný civ. 5479; tiež § 6 zákona o obchodných pomocníkoch a § 114 b živnostenského poriadku a § 161 živnostenského zákona.)
Iná je situácia, keď ide o prikázanú tarifu alebo o Ks, zakladajúcu sa na špecielnom právnom predpise. Zákon o sociálnom poistení, o pracovných a mzdových pomeroch pri domácej práci a o úprave právnych pomerov domovníkov, stanovuje v určitých medziach nesmluviteľnosť ohľadne normatívnej časti Ks. Pokiaľ sa individuelné smluvy v neprospech zamestnanca priečia ustanoveniam Ks, budú neplatné a má sa za to, že platia automaticky, ako obsah individuelnej pracovnej smluvy, podmienky normatívnej časti dotyčnej Ks. V takýchto prípadoch majú smluvu uzavierajúce stránky len voľnosť ohľadne uzavierania alebo neuzavierania služobného pomeru, ale ohľadne obsahu služobnej smluvy sú Ks-ou obmedzené. Aj Ks uzavrená na základe špecielnych zákonov môže sama obsahovat výnimky zo zásad nesmluviteľnosti (na pr. pre invalidov, prechodných zamestnancov, menej cenných robotníkov atď.). Podľa konkrétnych okolností má sa posudzovať, pokiaľ a kedy sa môže zamestnanec vzdať svojich práv vyplývajúcich z nesmluviteľnosti ex lege. Keď prestane platnosť Ks, nemá to zpravidla žiadneho vlivu na obsah individuelných pracovných smlúv, lebo podmienky tejto smluvy sa zakladajú práve na individuelnej smluve a je pre toto trvanie indiferentné, že ich obsah bol čerpaný z normatívnej časti Ks. Kolektívne smluvy.
VI. Porušenie Ks a rozhodovanie sporov. Smluvná strana porušuje svoje povinnosti, keď nejedná tak, ako to predpisuje obligačná časť Ks. Keď účastníci porušujú pri uzavieraní individuelných smluv obsah normatívnej časti Ks vzdor tomu, že Ks uzavierajúca strana podnikla všetko v rámci možnosti, aby tomu zabránila, nejedná sa o porušenie Ks. Následky takéhoto porušenia majú sa posudzovať podľa všeobecných zásad obligačného práva. Možno žiadať, aby strana, porušujúca smluvu, plnila prevzaté povinnosti a nahradila škodu; po prípade možno smluvný pomer zrušiť.
V Ks sú stanovené rozhodčie súdy k rozhodovaniu vzniklých sporov medzi stránkami a event. medzi účastníkmi. Ak sa rozhodčí súd vztahuje na účastníkov, nie je potrebné, aby každý účastník dal za svoju osobu písomný súhlas k smluve o rozhodčom súde (Vážný civ. 6183).
Rôzne predpisy ustanovujú špecielné inštancie pre rozhodovanie sporov z kolektívneho pracovného pomeru. Mimo už v odstavci IV. spomenutých orgánov vyzdvihujem ešte rozhodčie súdy banské a rozhodčie súdy sriadené pre obor kovopriemyslu zákonom č. 655/1919 Sb.
Za porušenie Ks sa považuje menovite, keď zamestnávateľ alebo organizácia za-mestnávateľov vylúči zamestnancov porušením ustanovení Ks, alebo keď organizácia zamestnancov, alebo aj prevažná väčšina zamestnancov, organizovaných u organizácie uzavrivšej Ks, zaháji stávku, porušujúc ustanovenie Ks.
VII. Prikázané tarify. Prikázané tarify sú pracovné podmienky, menovite mzdy, ustálené štátnym orgánom pre väčší počet zamestnancov súkromných podnikateľov. Takéto dispozície predvída u nás II. časť zákona č. 43/1928 Sb.o stavebnom ruchu, § 142 zákona o poistení zamestnancov (č. 221/1924 Sb.) a zákon o úprave pracovných a mzdových pomerov pri domácej práci. Obsah týchto tarifov stáva sa automaticky aj obsahom individuelných smlúv. Všeobecne sa uznáva, že neznamená porušenie takejto tarify, keď zamestnávateľ poskytuje na základe individuelnej služobnej smluvy zamestnancovi výhodnejšie podmienky, ako sú predpísané v tarife. Aj nález špecielného rozhodčieho súdu (na pr. podľa zákona o stavebnom ruchu alebo o rôznych paritných komisiach) môže sa vydať vo forme prikázanej tarify.
VIII. Budúca úprava Ks. Do § 1083 návrhu čsl. občianského zákonníka (hlava: pracovné smluvy)
bolo pojaté ustanovenie o Ks. Podľa návrhu nemajú Ks byť všeobecne záväzné a nesmluviteľné. Ministerstvo sociálnej pečlivosti vypracovalo niekoľko referentských návrhov ohľadne tejto matérie; ani jeden sa však nedostal k parlamentnému prejednaniu. V Rakúsku a v Nemecku je otázka Ks zvláštnymi právnymi predpismi všeobecne upravená. V Nemecku sa môžu Ks, uzavřené len pre určitý obvod alebo len pre určitých účastníkov, vyhlásiť za všeobecne záväzné.
Srov. vôbec hesla: Koaliční právo, Organisace, odborové a závodní, Stávka a výluka.
IX. Literatúra.
I. Československá: Čechrák: „Mzdová soustava kolektivního vyjednávání ve světle ekonomické teorie”, Praha 1924; Engliš: „Tarifní smlouvy pracovní po stránce národohospodářské”, Praha 1911; Hexner: „Právne postavenie Ks na Slovensku”, Hospodářský Archiv č. 11 a 12 ex 1925; R. Krejčí: „O kolektivní smlouvě zemědělské”, Sborník věd právních a státních, roč. XXII., str. 74; Müller: „Hromadná smlouva pracovní a zákonodárství”, Sborník věd právních a státních, roč. XXV., str. 1; Polzer: „Novější zákony o kolektivních smlouvách ve Francii, Německu a Rakousku”, Soc. Revue, roč. III., č. 3, 4 a 5; Reif: „Kolektivmí smlouvy pracovní a mzdové v republice Československé na léta 1919—1922”, Čsl. statistický Věstník, roč. V., str. 97; Stangler: „O tarifové smlouvě pracovní”. Právník 1909; Traub: „Rozhodčí klausule kolektivních smluv zemědělských”, Praha 1924; Verunáč: „Dělnická otázka a náš průmysl”, Praha 1923; Wokurek: „Das Arbeitsrecht der čsl. Republik”, Brno 1928. — II. Cudzozemská: Adler-Mayer: „Das Gesetz uber die Kollektiwerträge und Einigungsämter”, Viedeň 1922; Dechant: „Der Kollektivvertrag”, Viedeň 1923; Erdel: „Kollektives Arbeitsrecht”, Lipsko 1923; Hueck: „Das Recht des Taxifvertrages”, Berlin 1920; Hueck: „Handbuch des Arbeitsrechts” (4 sošity do 1923), Stuttgart; Jacobi: „Grundlehren des Arbeitsrechts”, Lipsko 1927; Kaskel: „Arbeitsrecht”, Berlin 1928; Kaskel: „Hauptfragen des Tarifrechts”, Berlin 1927; Lotmar: „Der Arbeitsvertrag”, I. a II. sv., Lipsko 1902—1908; Mayer-Grünberg: „Kommentar zum Handelsgehilfengesetz”, Viedeň 1911; Nipperdey: „Beiträge zum Tarifrecht”, Mannheim 1924; Oertmann: „Deutsches Arbeitsvertragsrecht”, Berlin 1923; Rôzne články: v Revue Internationale du Travail, Reichsarbeitsblatt, Neue Zeitschrift für Arbeitsrecht a Arbeitsrecht; Sinzheimer: „Der korporative Arbeitsnormenvertrag”, I. a II. sv. 1907/08; Sinzheimer: „Grundzüge des Arbeitsrechts”, Jena 1927; Lautaud: „La convention collective du travail et la loi du 25 mars 1919”, Paríž 1925; Moissenet: „Étude sur les contrats collectifs en matiěre des conditions du travail“, Dijon 1903; Kolektívne smluvy. — Komory obchodní a živnostenské.
Raynand: „Le contrat collectif du travail“, Paříž 1928; Slesser: „The law relating to trade unions“, Londýn 1927; Carnelutti: „Teoria del regolamento collettivo dei rapporti del lavoro“, Padova 1927.
Ervín Hexner.

Citace:

Kolektívne smluvy.. Slovník veřejného práva Československého, svazek II. I až O. Brno: Nakladatelství Polygrafia – Rudolf M. Rohrer, 1929, s. 237-243.