Vyhledávání v dokumentech NPD: Váž. civ., 10 (1928), sv. 1

Č. 11568.

Zamestnanci verejní. — Zdravotnictvo: Obecní a obvodní lekári prevzatí podľa zák. č. 236/22 Sb. do smluvnej služby štátnej — veta ako u Boh. A 5164/25.
(Nález zo dňa 28. novembra 1934 č. 22425.) Vec: Dr. Vojtech C. v B. proti zemskému úřadu v Užhorode o úpravu požitkov.
Výrok: Nap. rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnosť, pokiaľ ním bolo zamietnuté odvolanie sť-ľovo.
Dôvody: Usnesením z 20. júna 1929 zastupiteľstvo mesta B. — vybavujúc žiadosť sť-ľovú de pres. 26. februára 1929 a pokladajúc sť-ľa, ktorý vstúpil na základe smluvy zo dňa 11. augusta 1923 uzavrenej s ministerstvom verejného zdravotnictva do služebného pomeru ku státu v smysle § 8 zákona č. 236/1922, i naďalej tiež za lekára tohoto mesta — přiznalo sť-ľovi za dobu od 1. februára 1925 do 28. februára 1929 nárok na služebné požitky z prostriedkov mesta (v úhrnnej čiastke 41988 Kč 80 h), totiž nárok na rozdiel medzi služebnými požitkami, ktoré prislúchajú sť-ľovi od mesta podľa úpravy služebných požitkov mestských zamestnancov, prevedenej mestom od 1. februára 1925, a medzi služebnými požitkami, které sť-ľovi prislúchajú od štátu.
Rozhodnutím zo dna 5. augusta 1930 okresný úrad v Berehove — vybavujúc odvolanie sť-ľa a odvolanie zástupcu mestského notárského úradu — zrušil zmienené usnesenie mestského zastupiteľstva a vyslovil, že sť-ľovi náleží rozdiel medzi požitkami, ktoré požíval od mesta B. do doby prijatia do štátnej služby dľa zák. č. 236/1922 Sb., a medzi požitkami, ktoré mu prislúchajú dľa služebnej smluvy sjednanej dňa 11. augusta 1923 s ministerstvom ver. zdravotnictva až do doby jeho penzionovania. — — — — — Ďalej vyslovil okresný úrad, že nárok na úpravu zvýšených požitkov od 1. februára 1925 od města B. sť-ľ nemá, lebo v tej dobe nestál už vo službe mesta, ale štátu, a nemohol byť tedy účastnený výhod zlepšených požitkov vlastných obecných zamestnancov.
Do tohoto rozhodnutia podal odvolanie sť-ľ i mesto B. Nap. rozhodnutím žal. úrad zamietol tieto odvolania z dôvodov uvedených v rozhodnutí okr. úradu, jakož i v uvážení následovných okolností: Podľa § 8 odst. 6 zák. č. 236/1922 Sb. nároky prevzatých, v dobe účinnosti tohoto zákona definitivne ustanovených obecných a obvodných lekárov na služebné a zaopatrovacie požitky, nabyté na základe dosavádnych zákonných ustanovení, sú zachované, pokiaľ nepresahujú výšku služebných a zaopatrovacích požitkov stanovených vo služebnej smluve sjednanej podľa tohoto zákona. Podľa § 8 odst. 11 (recte 10) tohož zákona čiastky, o ktoré nároky na požitky služebné, priznané obecným a obvodným lekárom před účinnosťou tohoto zákona, prevyšujú požitky, prislúchajúce im podľa uzavrenej smluvy so štátom, nie sú dotknuté. Záväzok k jejich výplate je posudzovať podľa dosavadného služebného pomeru. Odst. 11 (recte 10) § 8 cit. zákona zaväzuje totiž dosavadného zamestnávateľa před účinnosťou zákona, t. j. obce, k vyplateniu čiastok, o ktoré dosavadné služebné požitky, priznané pred účinnosťou zákona, prevyšujú požitky, priznané zamestnancom dľa smluvy so štátom. Prislúcha tedy pokiaľ sa týká služebných i zaopatrovacích požitkov zamestnancovi rozdiel medzi požitkami, priznanými mu obcou a požitkami prislúchajúcimi mu dľa smluvy so štátom, vzniklý v dobe pred sjednáním smluvy, t. j. pred vstupom do smluvného pomeru so štátom. Nemá tedy sť-ľ právneho nároku na úpravu služebných požitkov podľa pravoplatných noriem, vydaných mestským zastupiteľstvom po dni vstupu za- mestnanca do služebného pomeru so štátom, t. j. v dobe, v ktorej nebol už vo službách mesta, ako i na výplatu rozdielu takto upravených požitkov.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Predovšetkým nutné je konstatovať, že v danom prípade môže byť predmetom kognicie nss-u nap. rozhodnutie len potiaľ, pokiaľ ním bolo zamietnuté odvolanie sť-ľovo do rozhodnutia okr. úradu.
Ako je to patrné z odôvodnenia nap. rozhodnutia, oprel žal. úrad svoj výrok, že sť-ľ nemá vôči mestu B. nárok na služebné požitky, plynúce z úpravy služebných požitkov zamestnancov tohoto mesta, prevedenej od 1. februára 1925 jedine len o dôvod, že v dobe, kedy úprava tá bola vydaná, nebol sť-ľ už vo službách mesta ako mestský lekár, lebo už pred tým vstúpil do služebného pomeru ku štátu v smysle zák. č. 236/1922 Sb.
Vychádzal tedy žal. úrad v nap. rozhodnutí z právneho názoru, že, vstúpil-li obecný (mestský) lekár do služebného pomeru ku štátu v smysle zákona č. 236/1922 Sb. na základe smluvy uzavrenej so štátom, bol tým zrušený jeho dosavádny služebný pomer k obci (mestu).
Leč tento právny názor žal. úradu je — ako tiež sťažnosť právom vytýká — mylný, lebo — jak nss vyslovil už v nál. zo dna 27. novembra 1925 č. 22840, Boh. A 5164, k jehož dôvodom sa podľa § 44 jedn. por. odkazuje, a tiež v nál. zo dňa 22. novembra 1928 č. 31533 (vydanom o sťažnosti mesta B. vo veci týkajúcej sa služebných požitkov dnešného sť-ľa) — obecní a obvodní lekári převzatí podľa zákona č. 236/1922 Sb. do smluvnej služby štátnej majú po tomto prevzatí postavenia dvoje: jednak svoje dosavádne postavenie, pokiaľ ho lzä slúčiť s predpisy cit. zákona, jednak postavenie ako smluvní zamestnanci štátu.
Keďže tedy žal. úrad svoj výrok, ktorým nepriznal sť-ľovi vôči mestu B. nárok na služebné požitky, plynúce z úpravy služebných požitkov zamestnancov tohoto mesta, prevedenej od 1. februára 1925, oprel práve jedine len o dôvod spočívajúci na svrchu zmienenom mylnom právnom názore, bolo nap. rozhodnutie, pokiaľ ním bolo zamietnuté odvolanie sť-ľovo, zrušiľ podľa § 7 zák. o ss, aniž sa nss mohol zabývať ďalšími vývodami sťažnosti.

Citace:

Č. 11568. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 584-586.