Vyhledávání v dokumentech NPD: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5783.

Náležitosti skutkovej podstaty padelania súkromných listin podla § 401 tr. zák. po subjektivnej stránke.
(Rozh. zo dňa 5. januára 1937, Zm IV 293/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti obžalovanému zo zločinu padelania súkromnej listiny podía §§ 401 a 403, č. 4 tr. z., vyhověl zmátočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupiterstva, z dóvodu zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p., zrušil rozsudky oboch nižších súdov a uznal obžalovaného vinným zločinom padelania súkromnej listiny podlá §§ 401 a 403, č. 4 tr. z., ktorý spáchal tak, že dňa 12. mája 1930 v M. padělal na postupnej listině uznávacie osvedčenie M. o postúpení pohradávky obžalovaného proti němu vo výške 35000 Kč na T. banku, tedy že zhotovil nepravá súkromnú listinu a použil jej k tomu, aby sa tým dokazovala změna závazku v hodnotě prevyšujúcej 20000 Kč.
Z dovodov:
Odvolací súd zistil súhlasne so súdom prvej stolice, že obžalovaný vyhotovil pre T. banku listinu, podla ktorej postúpil tejto banke svoju obchodná pohradávku vo výške 35000 Kč, ktorú mal údajné proti M., a že na tejto postupnej listině sám připojil doložku, podla ktorej M. vzal tento postup pohladávky obžalovaného na vedomie, v znění (v překlade): »Vzaté na vedomie S., dňa 13. mája 1930«, ku ktorej připojil razítko: »M., S.« a podpis M.
Nižšie súdy oslobodily obžalovaného od obžaloby pre zločin padelania súkromnej listiny podla §§ 401 a 403, čís. 4 tr. z. v podstatě preto, že obžalovaný so súhlasom M. podpisoval aj iné listiny, ktorými ho zavazoval, jeho menom, že obžalovaný v době postupu skutočne mal proti M. požiadavku vo výške 35000 Kč, postup M-ovi oznámil, že sa preto považoval dovodne za oprávněného k podpisu M-a aj na táto postupná listinu a učinil to bez zlého úmyslu bona fide.
Podla toho oslobodily nižšie sády obžalovaného pre nedostatok skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol žalovaný, po subjektivnej stránke, tedy podla § 326, čís. 1 tr. p. a nie podla § 326, čís. 2 tr. p., ako je v rozsudku sádu prvej stolice uvedené. Je preto přípustná zmátočná sťažnosť veřejného žalobců, založená na dovode zmatočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p., ktorá dovodzuje, že skutková podstata inkrimmovaného trestného činu je daná aj po subjektivnej stránke.
Tejto zmátočnej sťažnosti nerze odopreť oprávnenia.
K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, uvedeného v § 401 tr. z., po subjektivnej stránke sa vyžaduje len vedomie pachatelovo o tom, že osvedčenie súkromnej listiny o trvaní, zmene alebo zániku závazku alebo práva nepochádza od tej osoby, ktorá je uvedená v listině ako osvědčuj úca sa, a úmyselné použitie takej listiny k súdnemu alebo mimosúdnemu dókazu. Nevyžaduje sa však ani úmysel sposobiť druhému škodu, alebo získať upotřebením padelanej listiny bezprávný prospěch, lebo pře rozlišenie trestnosti je podla § 402 a § 403 čís. 4 tr. z. rozhodná len hodnota závazku, alebo práva na ktoré sa listina vzťahuje, a nie výška zamyšťanej alebo skutočne sposobenej škody. Týmto ustanovením sa tedy chráni len pravost’ súkromných listin, použitých ako dokaž o trvaní, zániku alebo zmene majetkového práva.
Zistil-li tedy vrchný súd, že osvedčenie M-a na postupnej listině vyhotovil sám obžalovaný, a to takým spósobom, ako keby pochádzalo priam od menovaného jeho dlžníka, je možné z toho bezpečne odvodit ten právny závěr, že obžalovaný vedel, že doložka ta je padělaná, totiž, že nepochádza od tej osoby, ktorá bola v nej označená, a že úmyselne tejto padelanej listiny použil k dokazovaniu toho, že M. vzal na vedomie, že namiesto obžalovaného nastúpila ako veriterka T. banka, tedy k dokazovaniu změny závazku M.
Pre posúdenie viny obžalovaného je preto bezvýznamné, či sám mal proti M. v době vyhotovenia postupnej listiny pohradávku a v akej výši a či skutočne bol oprávněný menom M. konaf, alebo či mohol předpokládat, že M. bude dodatečné s jeho opatřením súhlasiť a či uvědomil M-a o postupe, alebo nie, lebo i v tom případe, že by bol býval mal oprávněme konat v zastúpení M., mohol sa zodpovědnosti podla § 401 tr. z. vyhnúť len tým, že by bol doložku na postupnej jistině vystavil tak, aby z nej bolo zřejmé, že ju pripísal sám v zastúpení svojho zmocnitela, nebol by však oprávněný vyhotovit doložku o vzatí postupu na vedomie tak, ako by pochádzala od osoby v nej uvedenej, keďže oprávněnej banke zjavne záležalo len na povodnom, záváznom osvědčení tejto osoby. Obžalovaný musel si byť vědomý toho, že z jeho činu móže nastat pre T. banku právna ujma, lebo musel myslet na to, že neuzná-li dodatočne M. svoju dlžobu, banka nebude mať oproti němu (M.) vážný písomný dokaž, ktorý obžalovaný predstieral, používajúc pri postupe póhtadávky voči T. banke padělaného osvedčenia M.
Vykazuje tedy zistený čin obžalovaného všetky náležitosti zločinu padelania súkromnej listiny nielen po objektívnej, ale aj po subjektívnej stránke podla § 401 tr. z. a keďže hodnota závazku, na ktorý sa padelanie vzťahovalo, převyšuje dvacať tisíc Kč, kvalifikuje sa jeho čin podla § 403, čís. 4 tr. z. Bolo preto vyhovené odovodnenej zmátočnej sťažnosti veřejného žalobců, rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa boly podla § 33, odst. 1 por. nov. zrušené z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p. a obžalovaný bol uznaný vinným týmto trestným činom.

Citace:

čís. 5783. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 21-22.