Vyhledávání v dokumentech NPD: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5900.

Povolenie navrátenia v predošlý stav pře zmeškanie lehoty k ohláseniu opravného prostriedku obžalovaným držanými vo vazbě.
(Rozh. zo dna 14. mája 1937, Zm III 258/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre zločin podvodu následkom sťažnosti obžalovaného proti usnesieniu vrchného súdu, ktorým nebolo žiadosti obžalovaného o navráteníe v predošlý stav vyhovené, zrušil napadnuté uisnesenie a výhovujúc žiadosti obžalovaného povolil navrátenie v predošlý stav, t. j. považoval ohlásenie a prevedenie odvolania obžalovaného proti rozsudkiu krajského súdu zo dna 28. auigusta 1936 za včas podané a poukázal vrchný súd, aby vo věci podla zákona pravidelné pokračoval.
Dovody:
Vrchný súd pravoplatným, usnesením zo dna 30. októbra 1936 ustálil, že sťažovatel oneskorene ohlásil odvolanie proti rozsudku krajského súdu zo dňa 28. augusta 1936, při čom ustálil aj to, že lehota k podaniu tohoto odvolania končila dňom 20. septembra 1936. Toto usnesenie, poneváč proti němu níe je přípustná sťažnosť (§ 405, odst. 2 tr. p.), stalo sa pravoplatným. Obžalovaný na to podal žiadosť datovanú 4. decembra 1936 pánu prezidentovi republiky, kde sa uchádza, aby jeho odmietnuté odvolanie bolo vrchným súdom riadne preskúmané, lebo že on v zákonitej lehote podal riadne odovodnené odvolanie proti rozsudku súdu prvej stolice. Túto žiadosť, ktorá došla úradnou cestou ku krajskému súdu dňa 30. decembra 1936, žiadal obžalovaný podla svojho zápisničného prehlásenia zo dňa 25. marca 1937 považovať za žiadosť o navrátemie v predošlý stav (§ 464 tr. p.), pri čom přehlásil, že usnesenie vrchného súdu, ktorými jeho odvolanie bolo odmietnuté ako opožděné, obdržal až 19. marca 1937. Svoju ospravedlňujúcu žiadosť odovodnil obžalovaný potom aj diodatočne poukazom na obsah spisov, podla ktorých — vraj — jak ústné, tak aj pisomné odivoilanie učinil správné a v zákonitej lehote, a to ústné 15. septembra 1936 u vyšetrujúceho sudou a pisomné, — ktoré odovzdal správě váznice — 20. septembra 1936, keďže v tomto čase bol vo vaznici krajského súdu uvaznený. Že toto podanie nebolo správou vaznice na poštu dané v ten istý deň, za to on — vraj — už nemože, ale že vtedy ani nemohlo byť na poštu dané, lebo 20. septembra 1936 bola nedela. Vrchiný sud žiadosť obžalováného o navrátenie v predošlý stav přijal ako včas podanú zrejimei preto, že podla spisov nie je vyvrátený údaj obžalovaného, že cit. usnesenie vrchného súdu obdržal až 19. marca 1937 a že len tohoto dna si uvedomil, čo bolo překážkou, že jeho odvolanie nebolo podla názoru vrchného súdu včas ohlášené. Ako včas podánú tuto žiadosť prijimajúc, meritorne jej však vrchný súd nevyhovel, a to z dovodu, že žiadatel ospravedlňuje ňou len zameškanie prevedenia odvolania, nle však aj omeškanie ohlásenia odvolania.
Tento názor vrchného súdu je však mylný, lebo žiadatel ospravedlňuje údajné omešikani.e svojho písoimného podamia zo dňa, 20. septembra 1937, toto podaníe však obsahuje nie len prevedenie odvolania, ale podla jasného znenia aj ohlásenie odvolania. A toto odvolanie v tomto případe, keď bol v nepřítomnosti obžalovaného vynesený rozsudok tomuto dňa 12. septembra 1936 vyhlášený, mal obžalovaný možnosť podla § 4, odst. l, posl. veta zák. č. 8/1924 Sb. z. a n. ohlásit v lehote osem dní, rátanej od vyhlášenia dotyčného rozsudku.
Zostáva preto ďalšou otázkou, čí údaje žiadatera, — ktorými ospravedlňuje, prečo nebolo jeho podaníe, datované zo dňa 20. septembra 1936, ešte toho dňa na poštu dáné, — sú pravdivé. Najvyšší súd túto otázku kladne zodpovie, lebo správnosť a pravdivosť ospravedlňujúcich údajov žiadatera je z obsahu spisov zjavná a preukázaná a preto na obsah týchto spisov sa poukazuje.
Takto však do úvahy přichádzajúce toto podaníe obžalovaného zo dňa 20. septembra 1936, podané na poštu 21. septembra 1936, zrejme len bez viny obžalovaného a pre neodvratniú ním překážku nebolo už dňa 20. septembra 1936 ina poštu dané a len tak bola lehota v § 4, odst. 1 zák. č. 8/1924 Sb. z. a n. stanovená údajne zameškaná. Či řečené ohlásenie odvolania boto podla cit. § 4, odst. 1 zák. č. 8/1924 Sb. z. a n., hradiac aj na předpis § 11 tr. p. v znění zák. č. 1/1920 Sb. z. a n. skutočne opožděně podané, ako to vrchný súd vo svojom ipravoplatnoím usnesení vyslovil, neni už predmetom tohoto rozhodnutía.
Údaje žiadosti činia pravdepodobnými podmienky navrátenia v stav predošlý, uvedené v § 463 tr. p., bolo třeba v dosledku toho žiadatelom napadnuté usnesenie vrchn,ého súdu podla § 379, odst. 4 tr. p. zrušiť a v smysle § 466 tr. p. povoiliť navrátenie v stav predošlý a vrchný súd na pravidelné pokračovaníe vo věci upraviť.

Citace:

čís. 5900. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 227-228.